Visvader.-Kniha-kralov.-Panovnici-v-dejinach-Slovenska-a-Slovakov.-1998.pdf

(5105 KB) Pobierz
<!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01//EN" "http://www.w3.org/TR/html4/strict.dtd">
838127069.002.png
838127069.003.png
KNIHA KRÁĽOV
Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov
838127069.004.png
KNIHA KRÁĽOV
VYDAVATEĽSTVO KLEIO, BRATISLAVA
NAKLADATEĽSTVO ComExis s. r. o., BRATISLAVA
Grafická úprava, sadzba, lito: NT PRINT, s. r. o., Bratislava
1998
Prvé vydanie
Vedúci projektu: doc. PhDr. František Višváder
Zostavili: PhDr. Vladimír Segeš a doc. PhDr. František Višváder
Zodpovedný redaktor: PhDr. Vladimír Segeš
Jazyková redaktorka: PhDr. Otília Balšínková
© Autorský kolektív: doc. PhDr. Jozef Baďurík, CSc, PhDr. Blanka Brezováková, CSc, PhDr. Daniela Dvořáková,
doc. PhDr. Roman Holec, CSc, PhDr. Martin Homza, PhDr. Dušan Kováč, DrSc, PhDr. Eva Kowalská, CSc,
Mgr. Radoslav Kusenda, PhDr. Tünde Lengyelová, CSc, PhDr. Ján Lukačka, CSc, prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc,
PhDr. Ivan Mrva, CSc, Mgr. Vincent Múcska, PhDr. Vladimír Segeš, Mgr. Ján Steinhübel, CSc, PhDr. Dušan Škvarna,
doc. PhDr. Dušan Uhlíř, CSc, doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.
© Mapky: Daniela Hajzoková
ISBN 80-967862-0-2
838127069.005.png
SLOVO NA ÚVOD
Osudy panovníkov, ich neraz kruté víťazstvá i tragické pády, ale aj nepochybné zásluhy na rozvoji
alebo úpadku štátnych útvarov, v ktorých žili naši predkovia, ich bolestivé i milostivé zásahy do
existencie všetkých generácií Slovákov pred zánikom stredoeurópskej monarchie a napokon účasť
korunovaných hláv na vytváraní profilu dejín nášho národa stáli dlhý čas mimo zorného uhla
slovenského dejepisu. V prevažne spolitizovaných koncepciách a interpretáciách slovenskej
historiografie v 20. storočí zostalo pre panovnícke rody akosi málo miesta. Po prevrate roku 1918 sa
zatracovali predovšetkým z národných, po roku 1948 zasa z triednych dôvodov. Čo však bolo rovnako
nemúdre, nezanevreli sme len na kráľov, ale takmer programovo sme sa tiež zriekli dejín uhorského
štátu, ktorý — napriek tvrdým represiám a neprávostiam voči nemaďarským národom vo svojom
poslednom štádiu — bol aj štátom Slovákov. Veď, ako dokazujú historické skutočnosti, na jeho
budovaní a jestvovaní mali nemalý podiel. A ak sa na tento štát pozrieme cez prizmu kráľov, väčšina
z nich bola buď našincami, alebo cudzincami tak pre Maďarov či iné národy v Uhorsku, ako aj pre
Slovákov. To, čo vykonali na prospech alebo na škodu Uhorska, sa dotýkalo našich predkov takisto
ako všetkých ostatných národných spoločenstiev v tomto štátnom útvare.
Bolo len prirodzené, že uprázdnené pozície našej historiografie zaujali a mnohé zo spoločných
dejín národov Uhorska si osvojili iní. Tak sme sa vlastne dobrovoľne vyčlenili spomedzi krajín,
ktoré sa pyšne označovali a označujú za historické.
Významným znakom slovenských dejín je ich viacrozmernosť. Jej spoznanie umožňuje pochopiť, že
aj malý národ môže mať vo veľkých dejinách nenahraditeľný zástoj. Ak v časovej vertikále slovenských
dejín rozoznávame starosloviensky, veľkomoravský, uhorský alebo česko-slovenský rozmer, potom aj
v staroslovienskych, veľkomoravských, uhorských či česko-slovenských dejinách je badateľný
slovenský rozmer. To isté platí pre širší stredoeurópsky priestor, ktorý na jednej strane na náš národ
osudovo vplýval, ale v ktorom na druhej strane Slováci svojou nezdolateľnou vnútornou energiou
a špecifikami zanechali hlboké stopy. Viacrozmernosť našich dejín sa napokon prejavuje aj v tom, že
nie sú len dejinami plebejcov, ako nám to chcel niekto nahovoriť, ale že v nich majú svoje náležité
miesto aj dejiny šľachtických rodov, významných osobností a všetkých panovníkov, ktorí kedy na
území Slovenska vládli.
Kniha kráľov s týmto myšlienkovým obsahom a východiskom je výsledkom práce viacerých
historikov. Podnetom na jej vydanie sa stali seriály článkov Cudzinci na uhorskom tróne
a Habsburgovci na uhorskom tróne uverejňované v prvom slovenskom populárno-vedeckom
časopise Historická revue, ktoré sa stretli s neobyčajným ohlasom čitateľov. Osvedčení
prispievatelia do časopisu preto prehĺbili svoje sondy v tejto oblasti a pripravili podrobnejšie
portréty vyše 60 panovníkov vládnucich na našom alebo nad naším územím.
Treba však poznamenať, že nie všetci panovníci boli kráľmi, ako by sa podľa názvu knihy dalo
predpokladať — napríklad v období Veľkej Moravy sa vladári nazývali len kniežatami, iba Svätoplukovi
sa pripisuje titul a postavenie kráľa. A naopak, nie všetci králi boli ozajstnými panovníkmi, pretože
skončili svoj život v útlom veku alebo ako oficiálne neuznávaní protikráli. Napriek tomu sme všetkých
do Knihy kráľov zaradili. Mnohých čitateľov môže tiež prekvapiť, že naše rozprávanie o kráľoch sa
začína kvádskym Vanniom. Aj on však neodmysliteľne patrí do slovenských dejín, či dejín Slovenska,
hoci na území našej vlasti vládol pár storočí pred príchodom našich slovienskych predkov. No
pravdepodobne ani Vannius nebol prvým panovníkom na území dnešného Slovenska. Zmienkou
o jeho starších predchodcoch sú mená na keltských minciach z 1. storočia pred naším letopočtom,
z ktorých sa najčastejšie vyskytuje BIATEC (je aj na súčasnom slovenskom päťkorunáku). Okrem
neho poznáme ďalších 14 mien pravdepodobne keltských vládcov: NONNOS, AINORIX, BVSV,
BVSSVMARVS, COBROVOMARVS, COISA, COVNOS, COVIOMARVS, DEVIL, EVOIVRIX, FARIARIX,
838127069.001.png
Zgłoś jeśli naruszono regulamin